Volejbal patrí k športom, ktoré treba hrať s veľkou energiou. Ide o hru, kde proti sebe stoja dva tímy so šiestimi hráčmi.
Cieľ hry je jednoduchý. Dostať loptu ponad sieť tak, aby ju súper nebol schopný vrátiť pred jej dopadom na zem, a tak získavať body. V hre sú dva typy hráčov. Defenzívni hráči a hráči v útoku. Defenzívni hráči sa snažia po celom hernom dvorci zasiahnuť loptu rukami a prihrať ju spoluhráčom v útoku, ktorí sú pripravení vysoko vyskočiť a zasmečovať ju späť ponad sieť na súperovu polovicu. Volejbal je veľmi obľúbeným športom nie len na špičkovej úrovni, ale aj rekreačne pre všetky vekové skupiny.
Pravidlá hry
Základným heslom hry je: ,,Udržuj loptu hore!“ Ak už je raz lopta v hre, každý tím ju môže zasiahnuť maximálne trikrát a vzápätí potom, ju musí dostať na druhú stranu siete. Hráči nesmú loptu chytať, ani ťahať. Môžu ju len odraziť, a to hociktorou časťou tela, ale zvyčajne ju udierajú otvorenou rukou, zápästím alebo päsťou. Volejbalisti, ktorí hrajú súťažne, musia ovládať šesť základných činností a to podanie, príjem, nahrávku, útok, blokovanie a bager.
Tím, ktorý vyhrá výmenu, získava bod, a ak nie je na podaní, podanie získa. Tím získava set, ak dosiahne 25 bodov s minimálne dvojbodovým rozdielom. Za stavu 24:24 sa hrá ďalej, až kým jeden z tímov nezíska rozhodujúci dvojbodový rozdiel. Zápasy sa hrajú na tri víťazné sety. Lopta sa dostáva do hry hráčom v zadnej línií vpravo, ktorý podáva odkiaľkoľvek od 7-metrovej šírky zóny podania. Hráč ma 8 sekúnd na to, aby po odpískaní rozhodcom, loptu podal. Výmena sa končí, keď sa lopta dotkne zeme, zasiahne konštrukciu haly alebo ju súper zahrá v rozpore s pravidlami. Ak tím vyhrá podanie, hráči si vymieňajú svoje pozície v smere chodu hodinových ručičiek. Toto pravidlo bolo zavedené preto, aby hráči mali možnosť zahrať si vpredu, no aj v zadnej časti ihriska a podávať loptu. Ak sa hráč raz dotkne lopty, druhý raz sa jej môže dotknúť až vtedy, keď ju zasiahne iný hráč z jeho tímu. Je proti pravidlám, aby hráči z družstva, ktorého člen podáva, bránili súperovi vo výhľade na podávajúceho. Tak isto nie je povolené, zasiahnuť loptu vo vnútri súperovej hráčskej zóny. Počas setu je možné vykonať maximálne 6 striedaní.
Na ihrisku sa nachádzajú dvaja rozhodcovia. Hlavný rozhodca, ktorý stojí na vyvýšenej plošine a druhý rozhodca, ktorý sa nachádza na druhej, teda opačnej strane siete, na úrovni dvorca. Sieť, cez ktorú sa snažia hráči loptu dostať, je napnutá cez ihrisko priamo nad stredovou čiarou na dvoch stĺpikoch. Muži majú sieť posadenú vyššie ako ženy. Pri mužoch je sieť posadená vo výške od zeme vo vzdialenosti 243cm, u žien je to 224cm. Ihrisko je rozdelené do niekoľkých herných zón: voľná zóna (na medzinárodných zápasoch široká 5m), útočná zóna (stoja v nej útočné typy hráčov), zadná zóna (pre obranné typy hráčov) a podávacia zóna (nachádza sa v nej hráč, ktorý podáva loptu). Pri hre, samozrejme, nesmie chýbať ani zapisovateľ. Zapisovateľ zaznamenáva body, prerušenia hry, oddychové časy a rotáciu hráčov. Lopta je nahustená tlakom 0,294 – 0,319 kPa, tak aby sedela v ,,ruke“. Jej hmotnosť by mala byť od 260-280 gramov.
Ihrisko
Hracia plocha je zväčša drevená alebo zo syntetických materiálov, no hrať sa môže aj na iných povrchoch, ktoré hráčom pri hre nespôsobia žiadne zranenia. Halové ihriská musia byť hladké, prírodné by mali mať odvodňovací systém. Na ihrisku sú namaľované čiary, ktoré ukazujú, kde môžu hráči stáť pred každým podaním. Ako sme už spomínali, ihrisko je rozdelené do niekoľkých zón. Traja defenzívni hráči sú v zadnej zóne, vrátane podávajúceho hráča. V útočnej zóne sa nachádzajú traja ofenzívni hráči v blízkosti siete. Stĺpiky, medzi ktorými je napnutá sieť, sú meter za postrannou čiarou a niekedy sú vystlané, aby chránili hráčov pred úrazmi.
História
História volejbalu sa začala písať v 19.storočí, presnejšie v roku 1895, kedy Američan William G. Morgan vynašiel novú halovú hru. Túto hru nazval mintonette, z ktorej sa neskôr vyvinul volejbal. Bol to nenáročný šport pracujúcej triedy. Išlo o kompromis medzi dvoma športmi, a to basketbalom a tenisom. Tieto športy hrali iba ,,bohatší“. Do Európy sa volejbal dostal počas prvej svetovej vojny. Svoje korene zapustil najmä vo východnej Európe. Na olympiáde roku 1924 bol volejbal ukážkovým športom. Oficiálny status získala táto hra v roku 1947, keď bola založená Medzinárodná volejbalová federácia (FIVB). O dva roky neskôr sa konal prvý mužský svetový šampionát v Prahe. Súčasťou olympijského programu sa volejbal stal od roku 1964 v Tokiu. Prvý Svetový pohár sa hral rok na to, teda v roku 1965 v Poľsku. Svetová liga mužov, prvá svetová profesionálna súťaž, sa začala hrať roku 1990. Dodnes sa táto hra teší veľkému záujmu nie len hráčov, ale aj sponzorov či televízií.
Zaujímavosti
* Viac ako 200 miliónov ľudí na našej planéte hrá volejbal prinajmenšom raz týždenne, čo nás vedie k tvrdeniu, že volejbal je skutočne obľúbeným športom.
* Hra je obzvlášť populárna vo východnej a južnej Európe, v Ázií a v Amerike.
* Maximálny počet sekúnd povolených na podanie je iba 8.
* 0,3 je čas v desatinách sekundy, za aký v priemere prekoná volejbalová lopta po podaní špičkového hráča vzdialenosť od jednej základnej čiary k druhej, pričom jej rýchlosť je až 194km/h.
* Netreba zabúdať ani na plážový volejbal.
* Volejbal bol spočiatku považovaný za snobský spôsob relaxácie.